Milé naše mamičky, staré mamy!
"Matkino pohladenie, jej úsmev i vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska, lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.
Keď som ju videl, odkiaľ sme si známi,
usmial sa Stvoriteľ, keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná,
pretože raz aj On jej zveril svojho Syna."
Mama, ďakujem ti, že som. Ďakujem ti, že poznám hodnotu domova, ktorý je pre mňa pokojným ostrovom v rozbúrenom mori. Vysadila si ho kvetinami, na vôňu, ktorých nemožno zabudnúť. Vraciam sa k tebe v dobrej chvíli, aby som sa s tebou podelil o šťastie.
Vždy si mala liek na moje boliestky, tvoje ruky vedia jemne pohladiť. Privinula si ma, keď bolo ťažko, poláskala, poradila, pomohla. A pomáhaš stále. Mamka, pamätáš, koľko nocí si prebdela nadomnou, keď som bol chorý? A na to, koľkokrát si mi zašívala nohavice? A keď si ma viedla prvý raz do školy? Ja viem, ty si toho pamätáš oveľa viac, lebo mamy nezabúdajú na svoje deti. Myslím aj na tie dni, keď som ťa nepotešil. Aj na tie dni, keď som ťa zarmútil. Nemožno ich vrátiť späť a nahradiť inými – krajšími. Nemožno ich ani ospravedlniť a ty si aj vtedy konala láskavo, odpustila si mi, hoci to veľmi bolelo pri srdci. Dala si môjmu svetu veľa. Rozum si obohatila citmi, múdrosť srdcom. Aj za to ti ďakujem, mama.
Dovoľte milé mamičky, staré mamy, aby sme Vám ku Dňu matiek popriali veľa zdravia, šťastia, spokojnosti do ďalších rokov. Ďakujeme Vám za Vašu lásku a starostlivosť. A kvet v podobe kultúrneho programu vašich detí, ktorý Vám odovzdali pri príležitosti Vášho sviatku, nech je prejavom našej vďaky a úcty k vám.